Krátka správa zo 4. stretnutia pracovnej skupiny
pre legislatívne zmeny zákona č. 448/2008 dňa 23. 3. 2017
Téma: krízová intervencia
Téma: krízová intervencia bola dohodnutá na predchádzajúcom stretnutí skupiny. Bola oznámená všetkým členom s tým, že účasť je dobrovoľná. Okrem mňa tam boli všetko ľudia, ktorí sa zaoberajú bezdomovectvom alebo inými službami krízovej intervencie, najmä prevádzkovatelia útulkov, ktoré spadajú pod gesciu VUC. Celkove asi 20 osôb.
Zúčastnení zástupcovia MNO boli trochu v neistote, či ide o stretnutie samostatnej pracovnej skupiny k tvorbe stratégie bezdomovectva alebo stretnutie skupiny so zameraním na financovanie všetkých služieb krízovej intervencie v pripravovanej novele. To sú dva okruhy, ktoré sa vzájomne, najmä časovo neprekrývajú.
Hovorkyňou skupiny MNO bola Nina Beňová. Diskusia bola trochu disharmonická, pretože okrem financovania služieb krízovej intervencie prvou témou bolo ustanovenie nových služieb, prípadne prispôsobenie existujúcich stávajúcej praxi v teréne. Dôvodom je vysoký počet starých a chorých ľudí, ktorí sa v útulkoch dožadujú ďalších služieb ako je ošetrovanie, opatrovanie, stravovanie. Očakávajú služby na úrovni zariadení opatrovateľskej služby a dlhodobý pobyt. Niektorí klienti sú posúdení z hľadiska stupňa odkázanosti na pomoc druhej osoby, iní nie. Aj v jednom aj v druhom prípade majú v útulkoch problém dostať takéhoto človeka do zariadenia. Preto navrhujú ustanoviť popri útulkoch aj útulky – ZOS, ktoré by mali nižšie štandardy ako bežné sociálne služby. Je potrebné novelizovať aj vyhlášku 210 Ministerstva zdravotníctva.
Hlavný dôvod pre ktorý je ťažké nájsť voľné miesto v zariadeniach sociálnych služieb pre človeka z útulku alebo nocľahárne je jeho nemajetnosť a tým aj neschopnosť platiť úhrady za poskytnuté služby. Administratívnu procedúru pre prijatie do ZOS sociálny pracovník útulku zvládne, ale vyriešiť nemajetnosť nie.
Námietka ministerských: služby sociálnej starostlivosti sú dostupné pre všetkých aj pre tých, ktorí nemajú príjem ani majetok.
Áno, ale v praxi to celkom neplatí. Takýchto ľudí berú len cirkevné organizácie – poskytovatelia rátajúc s rizikom, že namiesto príspevku od klienta, ktorý je nemajetný musia získať iné zdroje (2%, dary, iní donori,…) na financovanie nákladov spojených s poskytnutou službou klientovi.
Z uvedeného vyplýva ďalšia požiadavka, a to je ustanovenie príspevku na sociálnu službu pre nemajetných ľudí ako štátnu dávku /voucher. V tom sme sa trochu zamotali, lebo nemajetných ľudí, ktorí nemajú čím zaplatiť úhradu za službu je o hodne viac ako počet ľudí bez domova. Bolo by ťažké ich rozlišovať; platiť všetkým by bolo trochu veľa. Nedospeli sme k záveru.
A napokon tretia požiadavka: preniesť zodpovednosť za financovanie neverejných poskytovateľov služieb krízovej intervencie z VUC na ministerstvo alebo zabezpečiť, aby si VUC plnili svoje povinnosti a financovali tieto služby v rozsahu ich kapacity. V jednom aj v druhom prípade nám vychádzala potreba stanoviť normatívy vybavenosti týmito službami v jednotlivých krajoch. Normatívy by si mali urobiť samosprávne kraje pod metodickým vedením ministerstva, aby vychádzali z rovnakých predpokladov. Mali by byť súčasťou koncepcií rozvoja sociálnych služieb. K tejto časti diskusie sa viaže aj otázka programového financovania. Keďže dnes VUC schvaľujú programové rozpočty na tri roky, koncepcia rozvoja je zvyčajne 5-ročná, navrhujeme uzavierať zmluvy s neverejnými poskytovateľmi na 2 – 3 roky.
Zapojila som sa do diskusie a vychádzajúc z ministerského Rámcového návrhu financovania som sa opýtala na čo budú použité finančné prostriedky, ktoré ušetria VUC, keď financovanie služieb sociálnej starostlivosti poskytovaných neverejnými poskytovateľmi, preberie na seba ministerstvo. Materiál hovorí, že prostriedky budú použité na zlepšenie ďalších služieb. My by sme uvítali, keby sú to práve služby krízovej intervencie a prevencie.
Riaditeľ odboru poznamenal, že možno budú použité na zvýšenie platov vo vlastných zariadeniach VUC. Z toho jasne vyplýva, že stále zostáva rozdiel medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, pretože rozpočty verejných poskytovateľov zriadených VUC budú zrejme odlišné od rozpočtov neverejných poskytovateľov tej istej služby.
Prítomní účastníci sme sa na konci neformálne dohodli, že pripravíme návrhy zvýšených finančných príspevkov pre jednotlivé služby na základe nákladových položiek vlastných zariadení (jednoznačne pomenovanými, resp. zdôvodnenými) a súčasne pripravíme ďalšie legislatívne návrhy podľa vlastného výberu dôležitosti.
Možno som na niečo zabudla. Prepáčte.
V Bratislave, 23.3.2017
zapísala Helena Woleková