Pracovná skupina pre prípravu Vízie a stratégie rozvoja sociálnych služieb na Slovensku do roku 2040

2025

Na začiatku roka 2025 bolo SocioFórum oslovené na nomináciu zástupcu do novovznikajúcej expertnej pracovnej skupiny k príprave dokumentu Vízia a stratégia rozvoja sociálnych služieb na Slovensku do roku 2040. Na príprave tohto dokumentu sa okrem Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny, budú podieľať aj práve členovia pracovnej skupiny, medzi ktorými by mali byť zástupcovia relevantných aktérov, ktorí sa angažujú v sektore sociálnych služieb vrátane tvorcov politík, zástupcov samospráv, poskytovateľov sociálnych služieb a ich užívateľov a ďalších zainteresovaných strán.

“Hlavným cieľom tohto dokumentu je vymedziť smerovanie sociálnych služieb na Slovensku do roku 2040” MPSVR SR, 2025

Za SocioFórum sme nominovali do pracovnej skupiny štatutárnu zástupkyňu – Lýdiu Brichtovú a ako zástupkyňu členku Výboru SF – Janu Žiškovú.

Predpokladaný termín finalizácie návrhu dokumentu: do konca roka 2026

V rámci prípravy na II.stretnutie pracovnej skupiny k Vízii a stratégii rozvoja sociálnych služieb na Slovensku do roku 2040 mali členovia expertnej skupiny indikovať kľúčové problémy ľudí v sociálnych službách, stabilizácia a personálna udržateľnosť (ako zabezpečiť rovnováhu v ponuke a dopyte).

K tomuto účelu sme vytvorili formulár pre zdieľanie problémov a návrhov riešenia z praxe, o ktorého vyplnenie sme požiadali ako riadnych a pridružených členov SocioFóra, tak účastníkov webináru k téme: Reforma posudkovej činnosti a reforma financovania sociálnych služieb, ktorý sa konal v marci 2025. Spolu sme získali podnety od 36 respondentov. Celé znenie vyhodnotenia podnetov nájdete v prílohe. Skrátenú formu si môžete prečítať nižšie.

  • 1.1 Nedostatočné mzdové ohodnotenie zamestnancov a nedostatok finančných prostriedkov na benefity – S tým spojeným problémom bol tiež celkový nedostatok finančných prostriedkov, ktoré by mohli poskytovatelia sociálnych služieb využiť na finančné ale aj nefinančné benefity, vrátane aktuálne neexistujúceho sociálneho programu pre zamestnancov v sociálnych službách, s cieľom udržať si ich či na ďalšie vzdelávanie zamestnancov, vrátane supervízií a tréningov. V dôsledku nedostatočných finančných prostriedkov museli niektorí poskytovatelia sociálnych služieb zvýšiť výšku úhrady za poskytovanú sociálnu službu klientom, príp. ak k takémuto kroku nepristúpili, vedome čelia odchodu týchto zamestnancov do iných odvetví či do zahraničia. Potrebná miera odbornosti, mulfikunčnosti a schopnosti prispôsobiť sa a adekvátne reagovať na rôzne situácie, ktoré práca v sociálnych službách prináša a miera zodpovednosti, ktorú títo zamestnanci na seba výkonom profesie preberajú podľa niektorých respondentov nezodpovedá ich reálnemu mzdovému ohodnoteniu. 
  • 1.2 Nedostatok kvalifikovaného odborného i pomocného personálu, vrátane zdravotníckeho personálu – V nadväznosti na nedostatočné mzdové ohodnotenie bol druhým najvypuklejším problémom, ktorý sa v tejto téme objavoval v odpovediach respondentov nedostatok kvalifikovaného odborného a pomocného personálu na pracovnom trhu. Z hľadiska nedostatočného personálu respondenti uvádzali, že zatiaľ čo pred pár rokmi bol problém nájsť a získať najmä vysoko kvalifikovaných odborných pracovníkov (ako napr. manažérov kvality), aktuálne čelia problému získať už aj sociálnych pracovníkov, opatrovateľov a opatrovateľky a ostatný pomocný personál. Nedostatok opatrovateľov a opatrovateliek bol v odpovediach silne spájaný so zákonnými požiadavkami na výkon tejto profesie, resp. pre prax nedostatočným požiadavkami v zmysle najvyššieho dosiahnutého vzdelania a povinnosti absolvovania opatrovateľského kurzu. Z hľadiska odborných profesií zdravotníckeho personálu pociťujú respodnenti najmä nedostatok zdravotných sestier a zdravotných asistentov pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. 
  • 1.3 Zdravotné riziká, fyzická a psychická vyčerpanosť – Fluktuácia zamestnancov v spojení s fyzickou a psychickou náročnosťou práce v sociálnych službách, vrátane pocitu vyhorenia. V súvislosti s tým čelia viacerí poskytovatelia sociálnych služieb okrem odchodu zamestnancov či častým opakujúcim sa PN takto vyčerpaných zamestnancov aj problému (ne)zastupiteľnosti týchto osôb v dobe čerpania PN. Okrem fyzickej náročnosti, ktorá je najčastejšie spojená so starostlivosťou o klientov odkázaných na pomoc inej osoby, je silne prítomná aj psychická záťaž zamestnancov, bez rozdielu druhu či formy poskytovanej sociálnej služby. Absencia prevencie fyzickej a psychickej vyčerpanosti, nedostatok finančných prostriedkov pre vytváranie preventívnych programov minimálne vo vlastnej réžií jednotlivých poskytovateľov a časová náročnosť výkonu práce v sociálnych službách: nočná práca, práca cez víkendy a sviatky, práca v neadekvátnych pracovných podmienkach, znižuje motiváciu zamestnancov ostať pracovať v sektore sociálnych služieb či už v procese náboru stavia bariéru pre prijímanie nových zamestnancov. 
  • 1.4 Nízky spoločenský status práce v sociálnych službách, motivácia a osobnostné predpoklady – Pre ilustráciu motivácie pracovať v sociálnych službách si môžeme pomôcť heslom jednej organizácie: „Ja nemám prácu, ja mám poslanie“, ktoré vyjadruje motiváciu viacerých zamestnancov v sociálnych službách prečo aj napriek všetkému vyššie spomenutému ostáva pracovať v sektore sociálnych služieb a pomáhajúcich profesií. Zároveň vyskytujúcou sa oblasťou v odpovediach bolo aj nespĺňanie osobnostných predpokladov pre prácu s konkrétnymi klientmi a nesúlad hodnôt osôb, ktoré sa uchádzajú napr. o prácu opatrovateľa či opatrovateľky, pričom pod označením “nesúlad hodnôt” mali na mysli najmä neprijímanie hodnôt ako rešpektovanie slobody výberu každého jedinca, zachovanie ľudskej dôstojnosti a princíp nediskriminácie.
  • 1.5 Nejasná budúcnosť mimovládneho sektoru na Slovensku – V neposlednom rada sa ako zásadný problém pre zabezpečenie a udržanie zamestnancov v sociálnych službách z hľadiska budúcnosti objavila aj téme nestability mimovládneho sektoru. Aplikovane na sektor sociálnych služieb tak hovoríme nie len o rozdeľovaní a diferencovaní poskytovateľov na verejných a neverejných ale aj podľa právnej formy jednotlivých organizácií, ktoré poskytujú sociálne služby – najmä neziskové organizácie a občianske združenia. Vezmúc do úvahy dáta (z internej analýzy SocioFóra) údajov z verejnej časti registra sociálnych služieb aktuálne za rok 2023, 45% (2 527) registrovaných sociálnych služieb poskytovali neverejní poskytovatelia, 35% (1 971) obce/ mestá, 13% (724) poskytovatelia zriadení/ založení vyšším územným celkom a 7% (386) poskytovatelia zriadení alebo založení obcou. 
  • 1.6 Narúšanie/ krivenie ponuky organizáciami s jednorazovými projektmi – v oblasti sociálnych služieb a pomoci ľuďom prostredníctvom vstupu organizácií s jednorazovými projektmi do tohto sektoru. Diverzita a široká škála rôznorodých poskytovateľov sociálnych služieb je sama o sebe žiadaným aspektom na konkurenčnom trhu, pričom podporuje právo výberu prijímateľa sociálnej služby, aby si vybral poskytovateľa sociálnej služby podľa vlastného uváženia a tak, aby ním poskytované služby do čo najväčšej miery vyhovovali jeho individuálnym potrebám. Problematická situácia nastáva až v momente, keď do sektoru, ktorý sa vyznačuje potrebou kvalifikovaných odborníkov so skúsenosťami, vstupujú organizácie/ obce/ mestá/ jednotlivci, ktorí prostredníctvom jednorazových projektov narúšajú vykonávanie systematickej pomoci zo strany iných etablovaných organizácií s bohatou odbornou a skúsenostnou základňou, príp. ktorých záujem na poskytovaní určitých služieb sleduje krátkodobý finančný cieľ napr. počas trvania národného projektu, a ďalej táto ponuka služieb nie je rozvíjaná. 

Hlavnou témou rokovania pracovnej skupiny, ktoré sa konalo 8.4.2025 boli: Pojmy, Princípy a Ľudia. Záznam z rokovania nájdete nižšie. Podnety k Ľuďom v sociálnych službách, a osobitne k zamestnancom, budú predmetom nasledujúceho rokovania pracovnej skupiny.