Pracovná skupina pre reformu financovania

2022

V roku 2022 zriadilo MPSVR SR pracovnú skupinu pre reformu financovania sociálnych služieb s ohľadom na reformné zámery definované v Plán obnovy a odolnosti v Komponente 13 Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Konkrétne ide o Reformu 1: Reforma integrácie a financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.

“Cieľom reformy je vytvorenie strategického a legislatívneho rámca pre funkčné prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Nový systém osobného rozpočtu zefektívni a sprehľadní systém financovania dlhodobej starostlivosti. Osoby, ktoré budú hospitalizované v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorého súčasťou je aj poskytovanie sociálnej starostlivosti (napr. dom ošetrovateľskej starostlivosti, hospic), budú môcť využiť osobný rozpočet na financovanie sociálnej starostlivosti aj v takomto zariadení. Nový systém financovania podporí vznik a rozvoj služieb v komunite a prispeje k riešeniu problému nedostatku personálu v sektore sociálnych služieb, najmä terénnych. Posilnené financovanie prostredníctvom poukazu zatraktívni pozíciu opatrovateľa v teréne.”

https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/plan-obnovy-odolnosti/komponent-13-dostupna-kvalitna-dlhodoba-socialno-zdravotna-starostlivost/

Nezávislá platforma SocioFórum do pracovnej skupiny nominovala svoju štatutárku Lýdiu Brichtovú. Už na konferencii SocioFóra v decembri 2022 informovala členov o prvom informatívnom stretnutí pracovnej skupiny. Rovnako boli odprezentované zásady, ktoré chce v pracovnej skupine SocioFórum presadzovať.

2023

MPSVR SR v januári 2023 pripravilo Dotazník k preferencii spôsobu určenia výšky finančného príspevku na prevádzku SoS (FPP). Tento dotazník sme členom SocioFóra zdieľali a mali možnosť vyjadriť svoj názor individuálne. Túto možnosť sme využili aj ako strešná organizácia.

• Aký spôsob výpočtu výšky FPP považujete za optimálny: Paušálny FPP na jednotku sociálnej služby (miesto/prijímateľ, hodina a pod.)
• Ak považujete za potrebné stanoviť paušálny FPP na jednotku sociálnej služby, je podľa Vášho názoru potrebné ho stanoviť pre každý druh a formu sociálnej služby: zákonom v jednotnej výške so zohľadnením regionálnych rozdielov a ďalších kritérií (napr. kapacita zariadenia)
• Ak považujete za potrebné stanoviť paušálny FPP na jednotku sociálnej služby, aký by mal byť spôsob stanovenia jeho výšky na príslušný rok, resp. jeho valorizácie: automaticky na základe zákonom stanoveného valorizačného mechanizmu (napr. podľa výšky inflácie), ktorého úprava by si vyžadovala zmenu/novelizáciu zákona
• Čo považujete za výhody v súčasnosti ustanoveného spôsob výpočtu FPP podľa „vzorca“ ustanoveného v § 77 zákona o sociálnych službách (je možný výber viacerých/všetkých možnosti): zohľadnenie regionálnych rozdielov na výdavky súvisiace s poskytovaním sociálnej služby;  v praxi sa porovnateľné financovanie neverejných a verejných poskytovateľov nezrealizovalo,
• Čo považujete za nevýhody v súčasnosti ustanoveného spôsob výpočtu FPP podľa „vzorca“ ustanoveného v § 77 zákona o sociálnych službách (je možný výber viacerých/všetkých možnosti): neprehľadnosť spôsobu výpočtu FPP zo strany konkrétnej obce/VUC; komplikovanosť a náročnosť spôsobu výpočtu FPP a terminologická nejasnosť; nedostatočné podklady na účely výpočtu FPP zo strany neverejných poskytovateľov sociálnych služieb; neznalosť právneho predpisu zo strany obcí…
• Čo považujete za možné výhody v prípade ustanovenia paušálneho FPP na jednotku sociálnej služby (je možný výber viacerých/všetkých možnosti): garancia poskytnutia jednotnej výšky FPP na celom území SR/regiónu; pravidelná valorizácia FPP (v závislosti od spôsobu valorizácie); transparentnosť a jednoduchosť systému; zefektívnenie procesu plánovania finančných prostriedkov na úrovni samosprávy
• Čo považujete za možné nevýhody v prípade ustanovenia paušálneho FPP na jednotku sociálnej služby (je možný výber viacerých/všetkých možnosti): nezohľadnenie možných individuálnych rozdielov pri výdavkoch; riziko nedostatočnej valorizácie FPP (v závislosti od spôsobu valorizácie); aj pri stanovení FPP paušálom je potrebné zaoberať sa vykonateľnosťou zákona u malých obciach. Je potrebné definovať subjekt (VUC/štát), ktorý preberie ich zodpovednosť.
• Považujete súčasne zákonom o sociálnych službách prerozdelené kompetencie obcí a vyšších územných celkov pri poskytovaní FPP za optimálne? Nie, sú potrebné zmeny.

Druhé stretnutie pracovnej skupiny sa uskutočnilo 28.marca 2023. Nižšie si môžete prečítať krátky zápis.

SocioFórum ako jedna zo strešných organizácií zastúpených v pracovnej skupine dostala tiež úlohu pripraviť odpovede na dotazník zaslaný MPSVR. Členovia SF mohli svoj názor vyjadriť do 21. apríla 2023. Následne sme pripravili stanovisko za našu platformu, ktoré si môžete pozrieť nižšie.

MPSVR s nami v máji zdieľalovyhodnotenie odpovedí členov pracovnej skupiny k príprave reformy financovania sociálnych služieb, na otázky zaslané 12.apríla 2023. Nižšie si môžete prečítať znenie vyhodnotenia.

Tretie stretnutie pracovnej skupiny sa uskutočnilo 3.júla 2023. Nižšie si môžete prečítať krátky zápis.

21.9.2023 sa konalo ďalšie stretnutie členov pracovnej skupiny k reforme financovania. Záznam zo stretnutia spolu so SWOT analýzou si môžete pozrieť nižšie.

Na poslednom stretnutí pracovnej skupiny k reforme financovania sociálnych služieb, ktoré sa konalo 6.10.2023 sa členovia pracovnej skupiny venovali otázkam k rozdeleniu kompetencií v tejto oblasti. Záznam z tohto stretnutia si môžete prečítať nižšie.

20.10.2023 sa uskutočnilo ešte jedno stretnutie členov pracovnej skupiny k reforme financovania, ktoré sa konalo online formou. Hlavnou témou stretnutia bola “cena sociálnej služby”.

V nadväznosti na online stretnutie pracovnej skupiny k reforme financovania sociálnych služieb z dňa 20.10.2023, bolo SocioFórum oslovené zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so žiadosťou o spoluprácu pri získavaní ďalších údajov rozhodujúcich pre určenie ceny sociálnej služby, a to včlenení na výdavky na jednotlivé činnosti poskytované v rámci sociálnej služby.

Predom definovanú tabuľku, ktorej obsahom mali byť okrem základných identifikačných údajov zariadenia aj údaje za rok 2022 vybraného zariadenia podľa druhu a formy poskytovanej sociálnej služby:

• Zariadenie pre seniorov / pobytová ročná forma,
• Špecializované zariadenie / pobytová-ročná alebo ambulantná forma,
• Domov sociálnych služieb / pobytová-ročná alebo ambulantná forma,
• Denný stacionár / ambulantná forma.

Poskytovateľom týchto sociálnych služieb z radov našich členov sme predmetnú tabuľku zaslali spolu so žiadosťou o vyplnenie údajov najneskôr do 7.11.2023.

Ďalšie stretnutie pracovnej skupiny k Reforme financovania sociálnych služieb sa konalo 10.11.2023 a venovalo sa “Mechanizmu vyplácania/ poskytovania príspevku na starostlivosť”. Záznam z PSK si môžete pozrieť nižšie.

2024

Pracovná skupina ku Koncepcii reformy financovania sociálnych služieb bude v diskusiach pokračovať aj v roku 2024. Prvé stretnutie pracovnej skupiny v roku 2024 sa konalo 6.2 a venovalo sa okrem iného aj prezentácii vyhodnotených pripomienok. Výbor SF využil možnosť pripomienkovať Návrh Koncepcie reformy financovania sociálnych služieb a to prostredníctvom dvoch členiek pracovnej skupiny, ktoré sú zároveň aj členkami Výboru SF a to Lýdia Brichtová a Mária Filipová. Nižšie si môžete pozrieť záznam z pracovnej skupiny a tiež prezentáciu.

Vysporiadanie finančného príspevku na prevádzku (FPP) bolo predmetom špecifického stretnutia za okrúhlym stolom, ktoré sa konalo 28.02.2024. Tohto stretnutia sa zúčastnili aj zástupcovia výboru SocioFóra – Lýdia Brichtová a Katarína Pažítková.

Neskôr v prvej polke roku 2024 bol prejavený záujem zo strany MPSVR obsiahnuť reformu financovania sociálnych služieb obšírnejšie a zarámcovať možnú zmenu vsociálnych službách krízovej intervencie. Tento návrh sme v rámci SocioFóra privítali a predmetného stretnutia sa zúčastnili zástupcovia SocioFóra, ktorí sa v rámci svojich organizácií venujú SS KI, a teda zástupcovia za Depaul Slovensko (Jozef Kákoš); Trnavskú charitu (Katarína Pažítková) a Centrum sociálnych služieb KA (Anna Surovcová).

Nasledujúce obdobie bola pozornosť v sociálnej oblasti venovaná tiež návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Novela ZoSS).

17.októbra sme sa zúčastnili ďalšieho stretnutia pracovnej skupiny pre reformu financovania. Ešte pred samostným stretnutím boli všetkým členom pracovnej skupiny zaslané pracovné materiály na pripomienkovanie. Tieto materiály boli avšak určené zatiaľ len pre členov pracovnej skupiny.

V novembri 2024 bola príprava samotnej Koncepcie reformy financovania sociálnych služieb uzatvorená a Koncepcia vstúpila do medzirezortného pripomienkovacieho konania (MPK). V rámci MPK SocioFórum využilo túto možnosť a podalo 13 pripomienok, z toho 10 zásadných. Hlavné oblasti pripomienok nájdete nižšie.

• Príspevok na pomoc pri odkázanosti. Tab.Navrhovaná mesačná výška príspevku na pomoc pri odkázanosti od roku 2026. Žiadame diferencovať určenie sumy v časti tabuľky Formálna starostlivosť (sociálne služby, zdravotnícke zariadenia) rovnako ako je tomu v časti Neformálne opatrovanie dospelých a neformálne opatrovanie detí a použiť rovnaké celkové sumy.
• Príspevok na pomoc pri odkázanosti. Tab.Navrhovaná mesačná výška príspevku na pomoc pri odkázanosti od roku 2026. Zároveň žiadame, aby podpora možnosti rozhodnúť sa/ voľby pre odkázaného občana pri kombinácii formy starostlivosti bola garantovaná doplnením textu nasledovne: “V prípade súbehu poberania príspevku na pomoc pri odkázanosti s prijímaním ambulantnej alebo terénnej sociálnej služby podmienenej odkázanosťou nebude znížená celková výška finančných prostriedkov poskytnutých osobe s odkázanosťou v porovnaní so súčasným stavom.”
• Paušálny príspevok samospráv. Tab.Výška paušálneho príspevku samosprávy (…) a návrh na rok 2026. Žiadame navýšiť výšku paušálneho príspevku samosprávy v časti – ambulantná forma – jednotne pre sociálne služby domov sociálnych služieb, rehabilitačné stredisko a špecializované zariadenia na sumu “620.-EUR”, diferencovať výšku paušálneho príspevku na dieťa a dospelého. Pokiaľ neustále budú ambulantné formy sociálnych služieb strádať, nikdy ich rozvoj a dostupnosť v regiónoch nezabezpečíme.
• Paušálny príspevok samospráv. Tab.Výška paušálneho príspevku samosprávy (…) a návrh na rok 2026. Rovnako žiadame navýšiť sumu navrhovaného paušálneho príspevku pre špecializované zariadenia – pobytová forma pre dospelých, nakoľko je navrhnutá suma nižšia, ako v súčasnosti niektoré VUC na uvedený druh a formu služby poskytujú a tiež pre domov sociálnych služieb – pobytová forma.
• V záujme naplnenia deklarovaných cieľov a záväzkov z národných a medzinárodných dokumentov (podpora komunitne orientovaných sociálnych služieb, budovanie zariadení rodinného typu) a ich finančnej udržateľnosti žiadame ustanoviť zvýšenie paušálu zo strany samosprávy pre nízkokapacitné zariadenia nie ako možnosť (fakultatívne) ale povinnosť (obligatórne).
• K návrhu prehodnotiť minimálny počet lôžok, tak aby reflektoval aktuálnu potrebu a bol pravidelne vyhodnocovaný v súvislosti s demografickými zmenami alebo úplne zrušený požadujeme text doplniť “Kedže minimálny počet lôžok nereflektuje aktuálnu a neustále sa zvyšujúcu potrebu, je potrebné jeho úplné zrušenie a preplácanie ošetrovateľského paušálu na všetkých indikovaných klientov.”
• K nadväznosti na zámery týkajúce sa ochrany príjmu prijímateľa sociálnej služby pred neprimeranou úhradou pre nízkopríjmových občanov žiadame v rámci rôznych prístupov uviesť aj otázku, že sa bude zákon zaoberať aj tým kto a ako bude financovať rozdiel medzi stanovenou úhradou a nízkym príjmom prijímateľa sociálnej služby. Žiadame zaradiť do obsahu Koncepcie aj tento problém a to aj s prihliadnutím na to, že Koncepcia deklaruje zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a to určite platí aj pre nízkopríjmových žiadateľov odkázaných na sociálne služby.
• K finančnej stabilite poskytovateľov počas prechodného obdobia žiadame zapracovať do textu, že otázky súvisiace s finančnými možnosťami poskytovateľov počas obdobia prechodu na nový systém financovania budú doriešené prechodnými ustanoveniami.
• K sociálnym službám krízovej intervencie žiadame doplniť: “Pripravený pracovný materiál k návrhu následných zmien v oblasti sociálnych služieb krízovej intervencie (…) je vhodným vstupným materiálom k príprave legislatívy upravujúcej sociálne služby krízovej intervencie. Je nevyhnutné, aby sa súbežne s prípravou legislatívy ohľadom služieb dlhodobej starostlivosti pripravila aj nová legislatíva sociálnych služieb krízovej intervencie. (…) ”
• Nakoľko bola zákonná úprava v oblasti krízových a podporných sociálnych služieb, presunutá až do roku 2028 žiadame, aby minimálne súčasné problémy v oblasti služieb krízovej intervencie boli riešené už priebežne v rámci novely zákona o sociálnych službách aj v roku 2025/2026 a takýto záväzok by mal byť súčasťou tejto Koncepcie – ak nie je možné novú legislatívu týkajúcu sa oblasti krízovej intervencie riešiť skôr ako v roku 2027, kedy môže dôjsť k zmene vlády (voľby 2027).
• K aktuálnemu status quo a možnosti súbehu poberania príspevku na opatrovanie s prijímaním ambulantnej alebo terénnej sociálnej služby podmienenej odkázanosťou žiadame za slová na strane 40 “ktorá podporí ich zotrvanie v prirodzenom domácom prostredí a aktívny život vrátane spoločenského a rpacovného uplatnenia” doplniť nasledovný text “a zároveň neoslabí ponuku formálnej starostlivosti prostredníctvom poskytovateľov ambulantnej alebo terénnej sociálnej služby”.
• K textu na strane 42 (bod 6.3) venujúcemu sa možnosti indikovania resp. overenia potreby ošetrovateľskej starostlivosti posudkovým lekárom odporúčame tento návrh ponechať iba ako možnosť, resp. prehodnotiť nakoľko nebude flexibilný pri akejkoľvek podstatnej zmene zdravotného stavu prijímateľa sociálnej služby. Vzhľadom na nedostatočnú kapacitu posudkových lekárov nebude možné čakať na ich rozhodnutie a indikáciu potreby OŠE. V súčasnosti je to v kompetencii garanta a všeobecného lekára príslušného klienta, čo považujeme za dostatočné a flexibilné.